Nepoznám vás.

Neviem kto ste.

Možno som vás niekedy stretol, niekde videl alebo niečo od vás čítal, je dokonca možné, že sme spolu prehodili kdesi zopár slov a ja som vás okamžite povrchne vyhodnotil so všetkými predsudkami a stereotypmi, ktorými som prežratý a predsa sa tvárim, že ich nemám. Ale viem ja čo ste vlastne za ľudí?

Možno poslušní občania platiaci všetko načas, možno podivínske existencie prežívajúce svoj sexuálny vrchol v prítmí monitora blikajúceho spoločnosťou mĺkvych, usmievajúcich sa slečien zúfalo túžiacich po uznaní. S nezmyselne veľkými kozami, čo si dali spraviť za dlhoročné úspory a s ktorými mnohé napokon aj tak vyzerajú ako sprosté piče. Čo asi nebol celkom ich zámer.

Možno už máte zopár detí, ktoré vychovávate v najlepšej viere k ľudskosti a možno ste naopak hnusní kurevníci, vnútorne rozorvaní vlastnou nestálosťou a hlboko osamelí. A možno si to len nahováram a vy si naopak užívate na plné gule. Ak ste chlapi. Ak ste náhodou ženy, tak potom neviem na čo. Bohvie na čo plné si užívajú ženy. Plné maternice to asi nebudú.

Takisto je možné, že ste hajzli, čo by pre prachy ojebali i vlastnú mater a predávate známym rozbité autá z dovozu za "kamarátsku" cenu. A možno len radi chodíte do prírody, po večeroch maľujete zátišia a ak vám nebodaj zvýši pri vašom aktívnom životnom štýle nejaký ten čas, modelujete z hliny.
Gigantické mužské prirodzenia.

Neviem. Ako som hovoril, nepoznám vás.

Dobrá správa ale je, že o vás nič ani vedieť nemusím - o vás totiž písať nebudem. Horšia správa je, že keď sa to tak vezme, veľa toho neviem ani o sebe. Iste, mám svoje meno, zopár skúseností, nejaký ten názor a nebadateľne starnúcu tvár v zrkadle, ale čo som zač - či skôr - čo zo mňa bude, na to sa stále ešte len snažím prísť. Nuž ale, aby som to zhrnul:

Nepoznám sa.

Neviem kto som.

Teda vlastne chyba - poznám sa celkom dobre, akurát neviem, čo so sebou. Ako sa prinútiť robiť to, čo mám a dosiahnuť to, čo chcem. V tejto súvzťažnosti myslenia a konania jasno bohužiaľ nemám. A nemať jasno okrem toho dnes ani nie je veľmi populárne.

Tak či tak, rád sa o to podelím. Lebo veď... prečo nie?