Pristavil ma žobrák. Vraj, ako sú na tom otvorené podielové fondy, má tam viazané nejaké prostriedky a keď uplynie lehota, skasíruje majland a dá zasa život do richtiku. A že či mu zatiaľ nedám nejakú tú korunu a pánbožko mi určite požehná.

Normálne vždy čosi dám, na čučo či čo to pijú, neverím totiž na obdarovávanie sociek obloženými rožkami v dobrej viere, že ich tým vyliečim z alkoholizmu. Keď už sú raz v piči, nech sa aspoň na chvíľu cítia zasa dobre.

Siahol som teda do vrecka, nahmatal desinu a už-už som sa ju chystal vytiahnuť, keď zrazu, po všetkom tom šialenstve posledných týždňov, som to zrazu videl inak. Úplne som cítil, ako mi váha koruny narastá v ruke a nezadržateľne ju ťahá späť do môjho vrecka ani čo by bola zlatá. Kurva, teraz je to už celých 30 eurocentov, za to si už človek prikúpi kde-čo a ešte aj auto k tomu. Také bohatstvo ja predsa z ruky nepustím, nie som predsa chuj.

Tak som sa zatváril, že nepočujem a šiel som ďalej. Viem, som sviňa, ale to sa už ľuďom, čo náhle zbohatnú, stáva. Nedá sa nič robiť, prišiel môj čas.

Asi tak pred tromi rokmi som dostal smsku. Smska bola od, nazvime veci pravým biznis menom, môjho klienta. Boha, aký sa teraz cítim dôležitý, klienta! Som to ja ale niekto! Ale spät k príbehu. Smska hovorila niečo nasledovné: Láska moja, zlatíčko, pupúšik, pampúšik, neviem sa dočkať kedy už budú naše srdcia zasa tĺcť spolu a tak ďalej a tak ďalej, sám som napísal podobných a ešte "horších" :) kopu, ale vcelku romantickú náladu katapultovalo do pikantnejších sfér jedno krátke P.S.: "Oholila si si <>?"


Nebudem klamať, sám som posielal aj o dosť horšie smsky a tak mi to prišlo také: Akože čó? s úsmevom. Chlapík ale cítil potrebu mi to ďalej vysvetľovať a ďalšou správou sa mi ospravedlnil, že mi to vraj poslal nechtiac. Ako keby som to nevedel. Asi čakal, že sa už bežím oholiť. Potom sa mi v kancli pohľadom vyhýbal asi tak mesiac kým sa mi zasa začal zdraviť. Asi som mu mal povedať, že ja som na tom s vyholenými v pohode a dokonca ich mám rád, lebo sa vtedy úžasne dobre lížu a že v mojich očiach akurát tak stúpol z nezáživného suchára, ktorý nepije ani kávu ani čaj lebo sú to neprirodzené stimulanty (ako sa vyjadril) na niekoho hodného môjho záujmu. Človeka vraj všetko oblbuje, hovoril. Vraj. Ja o tom ale nič neviem, ja som toho naopak dosť veľký konzument. Aj všeličoho iného.

Bolo to v podstate poučné. Fakt nevyzeral že vôbec má nejaké gule a pozrime ho, mormona, vyholenej sa mu zachcelo. A možno to všetko dáva chlapík von práve pri sexe. Jediná droga čo on uznáva a keď už, tak poriadne. Špecialista. My, čo pijeme kávu a všetky tie iné hnusné sračky, vypúšťame paru priebežne. On všetku naraz, koncentrovanú, za dverami spálne. To musí byť nářez. Tá jeho holka si musí úžívať, Lucky Bitch! A ak je náhodou všetko inak a on je skutočne poslušný mamičkin chlapček, ktorého skazila nejaká lacná mrcha, tak potom sorry že tu o ňom píšem všetky tieto veci, veď napokon aj tak neviete, že sa volá Braňo. Opakujem: Náš hrdina sa volá Braňo. No povedzte, nie je vám hneď bližší? Starý dobrý Braňo, čo ich má rád vyholené. Náš chlapik a sexuálna mašina. Priezviskom Bodnár.

Tak čo, dobre som vybral? Dosť neutrálne? Braňo Bodnár. Jemu sa to stalo. On je na tie kundy. Líže ich, hrýzka, občas zubami popoťahuje lupienky a občas jazykom zabrúsi ochutnať medový prísľub slastí budúcich. A ona je taká mäkká a poddajná a krásne vonia i sa mu na nos horúca vlhká lepí a Braňo cíti ako sa mu žena odovzdáva, roztvára lono, čo celý deň väznila medzi prekríženými nohami a chce len svoj spravodlivý diel šťastia zo života. A tak trochu aj dať si vyšukať problémy z hlavy.

Braňo postupne vsunie pri dovnútra aj prst, neskôr dva a pomaly si nimi odhŕňa cestu za teplom a životodárnou silou čo sú vnútri ukryté a žena sa mu na tých prstoch jemne zvíja a vrčí, vzdychá a je to ten najkrajší zvuk pre muža, lebo vie, že tentokrát je celkom isto užitočný... Čiže ten sex. Už zasa. Bez toho to proste nejde, ľudia. Nielen Braňo má gule. Aj ja sa musím niekde realizovať. Tak zasa niekedy. Vidíme sa nabudúce...