Bližšie neurčená štátna inštitúcia. Pracovná doba: veselo beží. Príbeh: skutočný.
Miesto činu: bližšie neurčená kancelária bližšie neurčenej štátnej inštitúcie.
Osoby a obsadenie: šéfka bližšie neurčeného odboru bližšie neurčenej štátnej inštitúcie, jej duševne spriaznená podriadená a dve svedkyne.

Do miestnosti vstupuje šéfka, okolo päťdesiatky, skôr menšej postavy, predsa však vďaka disproporčne robustnému poprsiu (videl som a potvrdzujem) pôsobiaca vcelku mohutným dojmom. Podriadená, žena vekom rovnako zrelá, je v danej oblasti obdarovaná nemenej štedro. Čo je vlastne predmetom sporu, ale k tomu až za chvíľu. Obe ženy, ak niekomu náhodou ušlo, majú jednoducho veľké kozy.

Šéfka vraví: "Počuj Terka, hento tamto, to čo máš za sťahovaciu podprsenku, dusíš v nej tie kozy, tváriš sa, že sú menšie, ale aj tak ich máš väčšie ako ja." A akoby to bola tá najbežnejšia vec na svete, poťažká Terkin prsník.
"Teraz chyť moje" hovorí, keď má dosť "a uvidíš."

Ako áno ako nie, o chvíľu idú cecky z ruky do ruky a šéfka s Terkou nie a nie určiť víťazku. Spor, spejúci k nepríjemnej vojne poprsí, napokon rozhodne k tomuto účelu vybratá sudkyňa Danka, ktorá ako nestranná osoba vezme objektívne rozhodnutie do svojich rúk. Doslova. Nakoniec tesne, len o prsia, zvíťazí šéfka. Spokojná je však i Terka, lebo veď, hlavne že je koniec pracovnej doby zasa o pol hodiny bližšie.
No povedzte, nechceli by ste pracovať v takejto bližšie neurčenej štátnej inštitúcii?